Brno je domov Kamelotů !

Článek o koncertu brněnské kapely Kamelot.

Už se vracím do vinic pod Pálavou…Hneď prvý dotyk prstov so strunami ma vytiahol z okolitého sveta a zabudla som i na to, že som v chladnej noci strávila pol hodinu prešľapovaním pred kultúrnym domom na Musilke. Jednak kvoli svojej hlúposti, keď som neodhadla koľko mi bude trvať cesta a jednak kvôli tomu, že jeden nemenovaný kamarát (že Žblebt ) na mňa na 15 minút zabudol. :o). Aspoň som sa mohla nevinne prešmyknúť okolo Romana, ktorý sa zvítal s postaršou pani, a úcitiť bytie svojho srdiečka z blízkosti folkovej hviezdy. Nostalgická nálada se vkráda jako host….když vlaky jedou….. Žádny prachy nemám v Zemi antilop… tak rozjásaním davem kráčim sám, staccato Estacada zní mi do uší…pod mostem řeka zpívá a znamení panny na krku se ti kývá….odpusť mi všechno trápení, odpusť mi zradu velikou raděj bych hořel v plameni než ztratil lásku tvou…. Nasledovala malá prestávka a po nej sľúbené prekvapenie. Keď z malého oddychu bolo patnásť minút začínali sme sa obávať, či tým prekvapením nebolo, to že už neprídu. Ale opäť sa stlmili svetlá a už sme všetci tančili na zámku Liebenhof, vznášali sa nad horúcim Islandom a kličkovali mestom Kanady. Na pár chvíl celé pódium patrilo len Romanovi a jeho Zakleté v pásu kolejí. Sľúbeným darčekom naštastie nebola žiadna z príležitostných Britney speváčok, ale starý kamárad pán Zúfalý, s ktorým nás Cestou doviedli až do Ráje. To sa už bubeník Pavel v letnej čiapke sa na nás šklebil v štýle honolulských dní, vrčal budíkom a v sále to šílelo. Potom sa všetci otočili zádama k nám, teda okrem Romanovej kytary, ktorá visela z ramien obrátená na našu stranu a stále dokonale znela v rytme pohupujúcich sa pozadí. Už sme sa chýlili ku koncu a dlane nás pálili od tlieskajúcej prosby, aby sa k nám ešte s nejakým prídavkom vrátili. Zakaždým zaznelo skromné, tiché ďakujeme a už sme cítli ako znovu a znovu bolí čas rozchodú, ale, že nesmieme strácať nádej, že všechno možná bude lepší než dřív. Tak som sa vracala spať na koleje a v ruce si držela plagátek, čo som dostala ako odškodné za skrehnuté prsty od opozdeného kamaráta. Vo vnútri mi stále zneli dokonalé solíčka, úžasné vokály a ja som snila o tom,že raz na nejakom čundru sa stretneme a Roman ma naučí nejakú zo svojich piesní, budem mu nemotorne hrať křoví a on na mna bude mrkať, ako, že mi to moc dobre ide. Kuriatko