Do Slunovratu som sa dostal asi ako každý obyčajný človek, a to donútením :-). Sestra ma prosila, aby som išiel pomáhať s prácou na jej tábor. Ale no povedzte mi úprimne, kto by sa hral celé dva týždne v lese, bez normálného jedla, zmoknutý, unavený?....bohužiaľ JA!

A tak mi nezostávalo nič iné, než zakotviť v Brne aj so školou. Atribúty, o ktoré som sa zaujímal, boli:

• do školy budem môcť až od 11:00
• zo školy musím už o 14:00
• budú sa nahrávať prednášky, keď náhodou zaspím?

Informatika na plnej čiare vyhrala :-).

Z jedla si moc nevyberám. Milujem smažený syr a chipsy! Oddelene! A to mi stačí.

Voľný čas venujem hre na gitare a čakaniu na moje štyri spolubývajúce z privátu v nádeji, že večer prídu a urobíme si nejakú extra chutnajúcu párty.
 
Inak mám 2 tváre. Jedna je z Trenčína, odkiaľ pochádzam, a druhú som si musel vytvoriť tu v Brne. Kubo z Trenčína má rád fotbal a všetky krvavo kontaktné športy.
Kubo z Brna je naopak celkom milý chlapec :-), ktorého poteší na srdci každá chvíľka strávená s najbližšími, každý nemiestny vtip na jeho adresu.

Odjakživa som bol športovec a ničomu inému som čas môj drahocenný nevenoval. Bohužiaľ, ani knižky sa do môjho športom zdobeného dňa nevošli. A za to sa veľmi hanbím. Rád si ale vypočujem knižky v hovorenej podobe, ak by ste chceli :-)

Milujem spontánnosť!

Motto, podľa ktorého žijem a podľa ktorého si vyberám jedlo z menzy : „Života je málo, tak ber!“ :-)

A ještě krátká dotazníková rekapitulace: