Okno
11.1.2006
Mária Mery Šimunková
Okno
noko
kono
knoo
Všetky okná jedno po druhom zhasínali. Bola jedna hodina v noci, dve hodiny...Aj napriek tomu, že noc je pre veľa ľudí depresívna, pre mňa nebola. Ostatne bolo tam jedno okno, v ktorom sa stále svietilo. Môj neznámy partner na ceste nocou a učením. Ale potom prišla noc pred skúškou. Celkom som si želala aby neznámy oproti v okne tiež zhasol a išiel spať. Nechcela som v tom byť sama, ktorá sa tak skoro vzdáva. Už o druhej v noci ísť spať. Ale u neho sa naďalej svietilo. Čo robí? Učí sa? pracuje? Bola by som radšej keby pracoval. Predstavujem si nejakého projektanta pri veľkej rysovacej doske. Ale je viac pravdepodobné, že je to programátor. Ach. Čo už.
Dnes je tam znova. Ostatne tak ako včera a predvčerom. A ja sa vzdávam tak skoro. Nič som sa poriadne nenaučila. Tak trochu mu závidím. Určite mu to ide lepšie ako mne. Určite sa vie lepšie sústrediť. Určite je úspešnejší. Je to vôbec možné žiarliť na niekoho, koho ani nepoznám? Ani neviem či je to muž alebo žena. Ale nech je to radšej muž. Na ženu by som asi žiarlila asi ešte viac.
Tak. Milý neznámy, okno oproti, svetlo v diaľke, nočný spolupútnik. Dobrú noc.